Napsal Fokker od Eduardu sa môjmu kolegovi „zasekol“ na pracovnom stole. Tak som sa ho dovolil predbehnúť a dokončiť jeho denníček!
Odporúčam Vám prečítať si predchádzajúce časti , musím skoro vo všetkom so spolustaviteľom súhlasiť. Je to náročná stavebnica. Čistokrvný short-run, veľa krupice, mohutné náliatky, krivé diely a niekde nepatrične hrubé. To je, čo sa týka doplnenia popisu stavebnice.
Naviažem ale tam, kde kolega skončil, len ešte doplním, že na jeho varovanie, som sa venoval výnimočne veľa partii spodných nosných plôch a aj vrchnému krídlu. Ešte pred ich zlepením som ich čo najviac na dosadacích plochách zbrúsil. No aj tak to nestačilo, bolo treba tmeliť odtokovú hranu a dobrúsiť ju aj zvrchu a to najmenej 3x.
Ďalej prišiel k slovu lozenge, bohužiaľ nepoužíval som ešte Mr.Softer, takže bola s ním trošku ťažšia práca a k slovu prišiel iba Herkules. Ale zásadný problém nebol žiadny, trochu menší s koncovými oblúkmi. Keďže mi stavba trvala viac než rok, neskôr som Softera už mal a výrazne mi pomohol dokončiť tie koncové oblúky. Po dlhej prestávke sa objavili na lietadle aj dekály označenia.
Dobre, ale teraz naozaj pokračujem, tam kde skončila Petrova tretia časť.
Na rozdiel od neho, som nenalepil výškovku hneď pri stavbe. Obťahoval som ju samostatne, tak isto ako aj všetky ovládacie plochy. Teraz ich bolo treba skompletizovať. Chvostové plochy pri usazdovaní bolo nutné pribrúsiť a dopasovávat. Horšie to bolo so spodnými krídlami a úplne najhoršie, ako sa dalo očakávať, s vrchným krídlom. Tak isto zachovať správnu geometriu podvozku bola veľká výzva. Ten sa mi podarilo usadiť správne až na druhý krát. Pri hornom krídle som si už dal väčší pozor a po dlhom prispôsobovaní vzpier sa to nakoniec podarilo.
Pri tejto stavebnici som prvý krát použil môj nový kompresor a hlavne akrylové farby. Konkrétne Tamiye. Na rozdiel od kolegu som sa priklonil k čiernej verzii širokého pásu na trupe. Kryt motora, vzpery a vrchná časť trupu pred pilotom je zase zelená. Konkrétny odtieň neviem, keďže som farbu namiešával podľa citu. Bol som však extrémne a hlavne príjemne prekvapený vlastnosťami akrylových farieb. Kryli vynikajúco, nerobili krupicu, okamžite schli a hlavne nesmrdeli. Čo je nenahraditeľné plus, keďže moja nová dieľňa je situovaná presne v strede bytu, nemá okná a ani pevné dvere. S klasickými emailami by som si striekanie v týchto podmienkach nedokázal ani predstaviť. Už nechcem žadne iné farby! S Tamiyami a Gunze som absolútne spokojný.
Finálne doplnenie detailov ako sú držadlá, stupačky, motor, vrtuľa či 2-3 lanká, ktoré Fokker mal, boli už šľahačka na torte pred záverečným lakovacím finále. A samozrejme mierna patina s olejovkami a mäkkou ceruzkou.
Na záver zhrnutie. Napriek ťažkostiam, ktoré stavbu sprevádzali a s tým súvisiacimi nutnými niekoľko mesačnými prestávkami, Fokker D.VI vyzerá ako slušný vitrináčik. Určite patrí medzi svojich bratov z rodiny Fokkerových, napriek tomu, že stojí v tieni svojho staršieho E.III či samozrejme mladšieho D.VII.