Eso cárskeho Ruska s jedenástimi potvrdenými zostrelmi, jeho život a stroje na ktorých bojoval.
Ivan Vasiljevič Smirnov sa narodil 30.januára 1895 v provincii Vladimir 150 kilometrov východne od Moskvy. Narodil sa však do roľníckej rodiny, a to predurčilo jeho nepríliš nádejný život. Smirmov nemal vzdelanie, a tak jeho možnosť uniknúť zo svojho nevoľníckeho osudu bola minimálna. Taktiež vidina jeho lepšej budúcnosťti bola v tmách. Rusko však v tomto období okrem obrábania pôdy potrebovalo aj robotníkov do tovární. Niektorí roľníci sa začali zamestnávať v mestkých továrňach aj bez povolenia, ktoré potrebovali, ak chceli opustiť pôdu, ktorú mali obrábať a o tejto možnosti začal uvažovať aj Smirnov. Zvláštny je paradox, že ľuďom ako Smirnov vlial trochu nádeje na lepší život začiatok svetovej vojny. Takže zakrátko bolo 90-tim mužom s oblasti Vladimir povolené vstúpiť do armády. Smirnov bol medzi nimi a bol jedným z prvých kto bol prijatý do Vladimirovského kontingentu. Smirnovova jednotka bola pridelená v septembri 1914 k 96-temu Onskému pluku druhej Ruskej armády pri meste Lodž. Vojaci boli nasadený do prednej línie len so základnym výcvikom, aj to len niekoľko dní pred útokom Rakúsko-Uhorskej a Nemeckej armády, ktorý prišiel 28.septembra 1914. Tvrdé a krvavé boje s obrovskými obeťami na oboch stranách boli v ostrom protiklade s „nádejou na lepší život sedliakov“. Po jednej noci naplnenej bezhlavým útokom proti nepriateľským guľometom, zostalo z 90-členného Vladimirovského kontigentu 19 mužov.
24.októbra 1914 bol Smirnov prvý krát vyznamenaný Krížom Svätého Juraja štvrtej triedy, možno práve preto, že bol medzi spomínanými 19-tymi vojakmi čo prežili útok. O týždeň neskôr, 8.decembra 1914, bola Smirnovova pravá noha vážne zranená nepriateľskou guľometnou paľbou. Nasledujúcich päť mesiacov strávil v nemocnici v Petrohrade. Počas rehabilitácie sa začal zaujímať o letectvo. S pomocou zdravotnej sestry a jej vplyvného otca dosiahol 7.augusta 1915 prevelenie do leteckej školy v Petrohrade. Začiatkom roka 1916 bol presunutý do leteckej školy v Moskve. 25.augusta 1916 mu bol pridelený titul pilot a prevelili ho k 19.leteckému oddielu nachádzajúcemu sa blízko mesta Lutsk.
Koncom roka 1916 Smirnov absolvoval zdokonaľovací pilotný výcvik na Nieuportoch. 21.decembra vykonal svoj prvý bojový let pod ostražitým dohľadom jeho veliaceho dôstojníka Alexandra Kozakova. Smirnov letel na Nieuporte 10 s pozorovateľom Pentkom, zatiaľ čo Kozakov zostrelil nepriateľské lietadlo ako názorne poučenie ešte neoperených dravcov. Nepriateľské lietadlo havarovalo južne od dediny Zabokol, typ Brandenburg C.I 27.14 patriaci Fliku 10. A bolo to Kozakovove piate overené víťazstvo.
O dvanásť dní neskôr, 2.januára 1917, Smirnov zo svojim pozorovateľom Pentkom letel s Nieuportom 10, keď spozorovali nemecké lietadlo letiace nad ruským územím. Aj ked boli ruský letci ozbrojený len puškami, rýchlo zamestnali nepriateľské lietadlo a vážne zranili jeho posádku. Nemecké lietadlo havarovalo blízko mesta Lutsk. Ruskí pešiaci potvrdili, že nemecké lietadlo, Aviatik C.I so sériovým čislom C2775/16, bolo zničené a posádka zahynula. Za toto jeho prvé víťazstvo Smirnova povýšili na seržanta.
Vo februári 1917 bola Prvá letecká bojová skupina presunutá vlakom do Rumunska. 19.letecký oddiel bol umiestnený na snehom zaviate letisko blízko mesta Jassy. Avšak letecká aktivita bola malá a za pár dní sa oddiel presunul asi 200 kilometrov severne od mesta Stanislav. Naopak tu bola nepriateľská aktivita vysoká, no Smirnov lietal denne napriek nebezpečným podmienkach. 29.apríla 1917 bol vyznamenaný Krížom Svätého Juraja tretej triedy, za jeho agresívne správanie v boji.
O tri dni neskôr získal Kríž Sväteho Juraja druhej triedy, za jeho druhé víťazstvo. Letiac na lietadle Morane Saulnier type I. zaútočil na nemecký Albatros blízko dediny Guilche. Lietadlo patrilo Flieger Abteilung 220. Smirnov spočiatku posádku nepriateľského lietadla prekvapil, vzápätí sa mu však po krátkej guľometnej dávke zbraň zasekla. Núdzovým manévrom pod nepriateľskou paľbou rýchlo dokázal opraviť svoju zbraň a druhý krát zaútočil na nepriateľa s lepším zacielením. V tom momente sa objavil biely prúd dymu z poškodeného lietadla, ktoré následne havarovalo. Jeden pilot z nemeckej posádky vyskočil z havarovaného lietadla a pokúsil sa svoje lietadlo zapáliť, ale lietadlo a oboch členov posádku sa podarilo rýchlo zajať 3.kaukazskému oddielu.
13.mája 1917 bol povýšený do hodnosti praporčík. Už 18.mája ráno o deviatej hodine mal ťažký súboj s nepriateľským lietadlom. Smirnov bol presvedčený, že nemecké lietadlo bolo niekoľko krát zasiahnuté pred tým, než jeho pilot postupne zostúpil na nemeckú stranu a tam pristál. Ale pretože ruská pechota nesledovala tento súboj, zostrel sa mu neuznal. Ruské hlásenie hovorí o tom, že aj Smirnovove lietadlo bolo zasiahnuté paľbou nepriateľského lietadla.
3.júna 1917 bol Smirnov poslaný na dovolenku a nemal sa vrátiť na front až do 3.júla 1917. Na začiatku augusta bola pridelená hodnosť vojenský pilot. O dva týždne, 16.augusta 1917, získal tretie víťazstvo, keď letel spolu s praporčíkom Ernstom Lemanom. Obaja Rusi zazreli a zaútočili na dve lietadlá nad frontovými líniami. Hoci sa jednému nepriateľskému lietadlu podarilo utiecť, druhé už také šťastie nemalo a bolo zostrelené.
O týžden, 23.augusta 1917, Smirnov spolu s poručíkom Hubertom dosiahol štvrtý zostrel. Leteli s Nieuportami Ni.17 vo výške 3800 metrov a zviedli postupne šesť ťažkých súbojov s rôznymi nepriateľskými lietadlami. Posledné šieste stíhali až pod 400 metrov, a to potom havarovalo pri dedine Ludwipol. V Smirnovovom hlásení sa uvádza nasledovné: „Stroj sa zaboril nosom do zeme, jeden pilot vystúpil a druhý ťažko zranený alebo mŕtvy zostal vo vnútri. Mal evidentne poškodený motor a chladič, z ktorého unikala para.“
, 24.augusta letel Smirnov patrolu s Kozakovom a pri nej zaútočili na nepriateľské lietadlo, ktoré po útoku zanechalo za sebou biely dym ako prudko klesalo dolu, a tak bol zostrel potvrdený. Menej štastia mal Smirnov 29.augusta o 19:15, keď zaútočil na dvojicu nepriateľov severne od Skaly. Aj keď zasiahol jedno lietadlo pri prvom útoku, obom sa podarilo uniknuť na ich stranu línie. Nakoniec sa však 8.septembra 1917 na Smirnova štastie usmialo. Zostrelil nepriateľské lietadlo v oblasti Gusyatin. Ruskí pešiaci mohli jasne sledovať jeho súboj a potvrdiť mu víťazstvo, Smirnovove piate.
Šieste víťazstvo dosiahol na stíhačke Spad VII 24.septembra 1917. Letel nad dedinou Balin s praporčíkom Longinom Lipským. Strmhlavo zaútočili na nemecké pozorovacie lietadlo z Flieger Abteilung 240 a smrteľne zranili jeho pozorovateľa, Paula Theirfaldera, viacero strelami do hlavy. Aj keď jeho pilot, Herman Utsch nebol zranený, zrejme pohľad na svojho mŕtveho pozorovateľa, ho presvedčilo, že kapitulovať je najlepšie riešenie situácie. Takže zo svojím lietadlom rýchlo pristál. Ruskí vojaci získali ľahko poškodený Albatros C.III, a samozrejme zajali jeho pilota. Za toto šieste víťazstvo bol Smirnov ocenený Zlatým Mečom svätého Juraja.
Ak uvážime, že ruská výzbroj bola všeobecne zastaralá a málo účinná, je to úctihodný výkon. Guľomet, ktorý sa zasekol v boji, môže mať katastrofálny dôsledok pre pilota. Smirnov jasne vysvetľuje tento problém: „2.októbra 1917 som narazil na desať nepriateľských lietadiel v rýchlom slede, ale opatrným manévrom som musel preletieť okolo nich, pretože sa môj guľomet zase zasekol. Ďalší deň som zaútočil na nepriateľské lietadlo južne od Skaly, ale po tom ako som na neho vypálil 90 striel, zase sa môj guľomet zasekol. Pokiaľ som sa pokúšal uvolniť zaseknutý náboj, moja palivová nádrž bola zasiahnutá. Našťastie to nebol zápalný ani výbušný projektil a na letisko som sa dostal v poriadku.“ Našťastie nie všetky Smirnovové súboje boli skomplikované zaseknutým nábojom. Svoje siedme víťazstvo dosiahol 24.októbra 1917, keď zostrelil nemeckého pilota Helmuta Tehsenvity nad Kowelom.
Okrem poruchovej výzbroje, musel Smirnov strpieť aj politické nepokoje v Rusku. Kerenského Dočasná vláda mala v lete 1917 obmedzenú možnosť vládnutia a jej revolúcia nemohla byť dotiahnutá do úspešného konca. Túto situáciu samozrejme využívali boľševici. Obdobie od septembra do októbra bolo obdobím politickej neistoty a požiadavky na uzavretie prímeria zo strany boľševikov boli však stále viac neodbytné. Na fronte vojenské komitéty nahradzovali zabitých dôstojníkov. Na lepšie objasnenie situácie – jeden z prvoradých aktov boľševikov bolo zastavenie vojny. 8.novembra 1917 vydali Dekrét o mieri a prikázali vojakom prestať bojovať na všetkých úsekoch frontu.
Smirnov jasne vyjadruje svoj názor na túto vojnovú politiku 11.novembra 1917. Spolu s Lipským dosahujú svoje prvé dvojité víťazstvo vojny. Tri nepriateľské lietadlá, Brandenburg C.I z Flik 9, fotografovali ruský zákopový systém, keď na nich o 17:00 Rusi zaútočili. Prvý stroj bol zasiahnutý z guľometu Smirnovového Spadu 7 a okamžite explodoval. Lietadlo špirálovito a na chrbte klesalo, pričom obaja členovia posádky vypadli z lietadla a dopadli na zem niekoľko sekúnd pred svojím strojom Brandenburg C.I 269.08, ktorý havaroval do zákopového drôteného plota blízko dediny Zelena.
Druhý nepriateľský stroj, Brandenburg C.I 269.68 s pilotom Josefom Rybom a pozorovateľom Josefom Barcalom skoncentrovali svoju paľbu na Smirnovov stroj, až pokiaľ neboli prekvapení Lipským, ktorý sa so svojim Nieuportom 21 prudko zniesol a presnou guľometnou paľbou ich zasiahol. Ostro klesali a dopadli taktiež medzi drôtené zábrany blízko dediny Zelena. Ruský delostrelci zabránili zničeniu druhého zostreleného lietadla, zatiaľ čo posádka tretieho lietadla bezpečne zostupovala za vlastné línie. Smirnovové hlásenie hovorí: “Po tom ako sme dostali hlásenie o troch nepriateľských lietadlách, sme spolu s Lipským okamžite naštartovali motory. Lipského motor sa zasekol, a preto som sa rozhodol pustiť sa do stíhania sám. Náhodou som sa ocitol o 200 metrov vyššie ako nepriateľské lietadlo, ktoré robilo prieskum. Priblížil som sa k stroju a zahájil som paľbu, pričom bol zasiahnutý niekoľkými zásahmi, napriek tomu, že som nebol dostatočne blízko. Nepriateľ začal padať ako list, zrazu jeho stroj explodoval a pri páde zanechával za sebou hustý čierny dym. Hneď som začal točiť za druhým lietadlom, ale keď som zaútočil zasekol sa mi guľomet. Zostal som bezmocný. Mohol som len krúžiť nad ním, a bolo by šialené napadnúť ho vyzbrojený iba revolverom. Zrazu som zbadal Lipského. Pokračoval som v krúžení okolo, aby boli Nemci zaujatí mojím strojom a Lipský sa mohol nepozorovane priblížiť. A pred tým ako si ho Nemci všimli, sa mohol Lipského stroj vrhnúť zdola a zaplaviť nepriateľský stroj guľkami. Nemec sa vznietil a padal dolu za svojím druhom.“
O dva dni neskôr bol Smirnov vyznamenaný Rádom svätého Juraja štvrtej triedy. Jeho ďalšie víťazstvo nasledovalo 23.novembra 1917, keď sa pustil do boja s Rakúsko-Uhorským lietadlom južne od dediny Letovo. Po krátkej ale zato prudkej bitke, Smirnov zabil oboch členov posádky presnou paľbou z guľometov, a tým pádom si samozrejme mohol pripísať aj nepriateľský stroj. Ruský pešiaci potvrdili zostrel a aj typ stroja, bol to Lloyd C.V, 46.22 z Flik 18. Smirnov dosiahol svoje 11-e a aj posledné víťazstvo 26.novembra 1917, v spolupráci s Kozakovom. Rusi uskutočnili štyri samostatné útoky na nepriateľské lietadlá v oblasti Skolat, jedno z nich prinútil klesnúť do prízemnej výšky, po čom nepriateľ havaroval na nepriateľskej strane frontovej línie.
Generál Viačeslav Tkačev, vrchný veliteľ Ruských vzdušných síl, oboznámený s činnosťou pilotov 19.leteckeho zboru, im poslal telegram. Okrem pochvaly Smirnova za jeho činnosť proti nepriateľovi, možeme čítať aj nasledujúce vety: „Počas dní hrozného ničenia a smrteľného nebezpečenstva pre našu dlho trpiacu krajinu, Vaša činnosť nám ukazuje ako naši slávni piloti sú schopný plniť svoju úlohu až do konca, ďalej bojujú a zbierajú vavrínove vence k sláve našeho letectva.“
Hoci bol tento telegram myslený dobre, bohužiaľ u boľševikov to bol ďalší čierny bod pre Smirnova. Možno zo strachu z represálií od nemeckého vojska, sa pozerali boľševici na Smirnovove akcie z iného uhlu pohľadu a spolu aj s inými dôstojníkmi jednotky boli tŕňom v oku „červeným“. Našťastie predvídal, čo bude nasledovať a opustil jednotku skôr ako bolo neskoro. Spojil sa s Lipským a Sikakovom (ďalší dôstojník jednotky), a opustili Rusko začiatkom roku 1918.
Po vojne bol Smirnov vymenovaný zástupcom leteckeho atašé a hlavný testovací pilot „bielogardejcov“ v Paríži. Ďalej slúžil ako člen Slovansko-Britského leteckého oddielu počas Ruskej občianskej vojny ako člen RAF, inštruktor na leteckých základniach. V roku 1920 vstúpil do Belgickej leteckej spoločnosti SNETA (predchodca Sabeny), a tu lietal na lietadlách D.H. a SPAD. V roku 1922 začal svoju dlhú a brilantnú kariéru v Royal Dutch Airlines (KLM) ako komerčný pilot. Počas II. svetovej vojny lietal vo Východnej Indii a obdržal hodnosť kapitán. 2.marca 1942 bol zostrelený a vážne zranený troma japonskými stíhačkami Zero, ale našťastie to prežil. Prestal lietať v roku 1949 a zomrel na španielskom ostrove Mallorca v októbri 1956.
Bokorysy Smirnovových lietadiel:
Morane Saulnier typ I, september 1917
Nieuport 21, august 1917
Spad 7, máj 1917
Zdroje:
1. A.Durkota,T.Darcey,V.Kulikov ,The Imperial Russian Air Service, 1995
2. Bob Pearson, Colours and Markings of the First World War
3. Morane-Saulnier I, návod k modelu od firmy Flashback