DFW T.28 Floh

Blcha v kožuchu nie je asi nič príjemné, ale bledomodrá Blška vo vitrínke zaujme určite

História lietadla
Vznik nekonvenčného lietadla sa datuje na koniec roku 1915. Koncept lietadla vychádzal z požiadaviek na rýchly, ľahký a obratný stíhaci stroj. Lietadlo bolo celodrevené a aj keď malo byť bez pomocných napínacích lán, nakoniec boli potrebné. Každopádne sa na výkonoch tento ústupok neprejavil a vzniklo rýchle stíhacie lietadlo. Armáda však po skúškach tento stroj neschválila a ďalší vývoj bol zastavený.

Stavba modelu
Eduardov model patrí do rodiny starších kitov. To sa prejavilo na väčšej potrebe začisťovania dielov, ktorých však nebolo príliš veľa, tak isto ako aj plechových dielov. Takže hrubá stavba prebiehala rýchlo a bez žiadnych problémov. Interiér bol zložený za jeden večer, čomu treba poďakovať hlavne akrylovým farbám – v mojom prípade firmy Tamiya. Drevený povrch v kokpite a aj vrtuľa je urobená približne rovnakým spôsobom ako popísal Petr Hromada v článku Napodobování dřevěných povrchů, s tým rozdielom, že ja používam miesto záverečneho laku „zázračný“ Future.
Tmelenie bolo potrebné ozaj len v minimálnej miere, vlastne len na zdokonalenie spoja jednotlivých polovíc trupu.
Samozrejme, pre vernejší vzhľad modelu je potrebné oddeliť všetky riadiace plochy, t.j. krídelká na hornej aj spodnej nosnej ploche, smerovka bola plávajúca, tú deliť netreba. Naopak výškovka mala netradičný tvar rohového odľahčenia. To sa dá dosiahnuť len oddelením výškovky a stabilizátora.

Farbenie
Táto časť, napriek tomu, že sa to pred stavbou nezdalo, bola najhoršia. Už len výber hlavnej farby, v akej lietadlo lietalo je zaujímavý – šedý alebo bledomodrý. Použil som autospreje firmy DupliColor. Neviem prečo som sa rozhodol použiť základnú farbu (plechovica 8 v článku) ako podklad, asi som mal chuť experimentovať, ale verte mi bola to chyba!!! Keď som striekal bledomodrú vrchnú – približný odtieň RLM65 (plechovica 4 v článku), tak sa stala strašná vec – spodný základ zreagoval. Čo je čudné, iba na krídlach. Je taký predpoklad, že to je preto, že som krídla síce odmastil, ale neprebrúsil, totiž trup bol predbúseny a tam je povrch krásny!
Neskôr som to zošúverenie obrúsil a strekol ešte raz…..tento raz zreagovalo iba jedno krídielko, lebo som si naivne myslel, že keď prežilo prvý nástrek prežije aj druhý…..a veruže nie! Ale tentoraz som použil iný postup nápravy. Nastriekal som sprejom krásny povrch na čistý dekálovy papier. Po zaschnutí som s ním robil ako s lozengovým dekálom, no a po hodinke od zaschnutia som úplne vážne nevedel ktoré krídielko to bolo……až pri podrobnom prehľadaní som ho odhalil. Zaujimavé že?
No, po tejto skúsenosti som to musel trochu dlhšie rozdýchavať, pričom som si uvedomil, že ma čaká ďalšia skúška v podobe čierneho olemovania všetkých plôch na „Blche“. Lámal som si hlavu s tým, ako na to. Rozhodol som sa použiť olemovanie dekálmi. Toto bolo však možne na nábežných hranách nosných plôch, na ďalších miestach táto metóda zlyhala. Potom som sa nahneval – dekál z nábežky som dal dole a kúpil som si farbiace pero od Tamiye. Vďaka nej sa mi podarilo uspokojivo urobiť spomínané olemovanie. Samozrejme na miesta, kde sa pero nedostalo, prišiel k slovu štetec.
Po nanesení dekálov, ktorých nie je veľa a sú v dobrej kvalite, mohol ísť na model záverečný lak. Použitý je môj osvedčený matný v spreji. Predsa len som si veľmi nebol istý s jeho reakciou na farbiacie pero, tak je ako separátor pre istotu nanesené Future na inkriminované miesta.

Záver
Ukončenie pri modeloch z Veľkej vojny je jasné. Lanká! Tentoraz som sa vrátil k mojej starej metóde, miesto dámskych pančúch. A to je plastikové nite a ClearFix ako lepidlo. Prečo? Výplet je jednoduchý a asi aj ťažšie zničiteľný, a aj preto, že napínacie očká od Partu sa mi na už zložený model zle lepili. Takže dôvod je čiastočne aj technologický.
Na úplný záver asi treba pridať hodnotenie stavebnice. Je to úplne pohodová stavba, hlavne preto, že ako podklady sa dajú zohnať asi štyri fotografie a podľa nich nakreslený výkres…. Ale to určite nevadí, za taký zaujimavý zjav vo vytrínke to stojí.

Pozrite

 

 

 


Podklady
WWI Warplanes, vol.1 (k nahliadnutiu poskytol Michal Beran….vrelá vďaka)