Napsal Jeden s prvých Luňákov, ktorý sa znova narodil…a to ako prebiehal tento zrod.
Predpríprava
Celá akcia Luňák začala na jar roku 1989, keď sa po presviedčaní vrchnosti v Prievidzkom aeroklube rozhodlo o začiatku prác na rekonštrukcii vetroňa Lf-107. Svoju prvú leteckú túru Luňák ukončil v roku 1971, keď bol zavesený na stenu hangáru aj to na silné naliehanie ľudí, ktorým bolo ľúto zničiť taký skvost, a napriek tomu, že v tom období sa ešte úcta k starým lietadlám nepestovala. Ale vrátim sa na začiatok. Keď som prišiel na letisko ako štrnásťročný chalanisko (hoci som tam bol varený-pečený od narodenia), povedal som si, že na tom krásnom vetroni si raz zalietam! Hoci pojem „oldtimer“ u nás ešte nik nepoznal, určité náznaky u predstavených letiska boli, ale to bolo všetko. Preto všetko co som mohol zatiaľ urobi´t, bolo to, že som sa pri každoročnom velkom upratovaní aeroklubu chytal údržby hangáru, a s tým súvisiacim „umývaním“ starých strojov. Samozrejme, že sme ich len oprašovali. Ich preto, lebo bol tam aj Šohaj 425 a C-105.
Prvá etapa
Nakoniec sa nám predstavených podarilo presvedčiť, že sa do toho pustíme, a aj to dokončíme. V tom čase odchádzal z prenajatých priestorov aeroklubu SlovAir, a tým sa uvoľnila jedna štvrtina hangáru. Takže v jednu sobotu na jeseň sme ho teda zložili zo steny a preniesli do uvoľneného hangáru. Bol to veru neutešený pohĺad na jeden z najkrajších lietajúcich strojov, ktorý je uskladnený tak, ako by nemal už nikdy lietať. Vrstva prachu, trup plný vtáčieho trusu a aspoň štyri vrabčie hniezda. Ale cčo sa týka technického stavu, to bolo lepšie. Tu je stručný výpočet nedostatkov a poškodení:
· odtrhnutý predný kryt
· opotrebovaná zadná ostruha
· opotrebovaná pristávacia lyža
· prebitý kabínový prekryt
· diera v trupe pri centropláne
· diera pod kýlovou plochou
· opotrebované oderové plôšky na koncoch krídel
· a všeobecné zanedbanie
Nasledovalo očistenie a úplné rozobratie do poslednej skrutky. Keby ste videli systém riadenia uložený v centropláne, určite by ste boli nadšený (ak ste aspon trochu technický talent), dokonalá mechanická krása. Radosť rozoberať. Ale čo urobiť pre lahšie skladanie (vtedy sme nemali ešte žiadne podklady)? Jediné čo nám ostalo bolo to dobre odfotografovať. Ako sa neskôr ukázalo, tak ani to nestačilo. Po rozobratí sme sa dali do odstranovania starého náteru. No, a poviem Vám nebolo to nič jednoduché a príjemné. Proste celú zimu sme to dávali dole, až na jar sme dokončili očisťovanie a pustili sa do brúsenia, a to vru tiež nieje veľmi príjemná práca. Tým plynule prišla dalšia etapa práce.
Druhá etapa
Opravy poškodení a príprava na povrchovú úpravu. Je samozrejme, že súbežne s prácami sme aj vybavovali formality spojené s celou rekonštrukciou. To bola hlavne parketa pre Mariana Mečiara, ktorý v tom čase pracoval v Lete Kunovice, a Slava Boboka, predsedu aeroklubu a obrovského leteckého nadšenca. Marian zabezpečil napríklad potrebné letecké súčiastky, alebo výrobu úplne novej kabíny, avšak hlavne mal technický odborný dohlad nad prácou. Slavo vlastne všetko organizacne zastrešoval, k tomu netreba asi nic iné dodávat, každy si vie predstaviť čo to obnásalo. Napríklad po preglejku sme si boli priamo v Medlánkach, kde práve dokončili Luňáka do Technického múzea v Prahe. Neviete si predstavit, aká to bola pre mna oslava byť tam, v čase keď pracovali tiež na iných krásnych strojoch. Stačí len spomenuť, že som tam videl rozobraný Zlín XII ešte s hákovým krížom na kýlovke. To je však ale niečo iné. Vrátim sa k našemu Luňáku. Opravili sme všetky poškodenia na draku a previedli sme niekoĺko nástrekov striekacím tmelom pre co najlepší povrch. Po prebrúsení tmelu bol vetroň viac menej pripravený na záverečný finiš. Ten previedol jeden profesionálny autoklampiar s polyuretánovou farbou. Celá operácia trvala len jeden deň.
Tretia etapa
Bola najradostnejšia a najviac tvorivá. Začali sme spätnú montáž stroja. Tu nastal malý zádrhel, a to že zložiť centroplan nebolo nič jednoduché. Pomohli sme si však velmi triviálne a to tak, že sme si požičali trup Luňáka z aeroklubu Martin. To bol náš vzor a veĺmi nám pomohol. Mimochodom ten Luňák už lieta tiež, ale martinčania si ho dali opravit. Je to jeden zo slávnej bratislavskej štvorky. Po zkompletizovaní riadenia v centropláne, čo však nebolo také jednoduché ako sa to píše, sme primontovali výškovku a krídla. Bol to jeden z najkrajších okamžikov. Po dokončovacích prácach pozostávajúcich napríklad z nalepenia imatrikulačných značiek a iných nálepiek, či zapojenia prístrojov sa mohol pripravovať prvý let. Ešte malá poznámka k farebnej úprave vetroňa. Striktne som sa zasadzoval, napriek rôznym hlasom a návrhom, o presnú rekonštrukciu pôvodného prevedenia povrchu (som predsa plastikový modelár a amatérsky historik… :-). Preto ma trochu mrzí iná imatrikulačka s ktorou lieta Luňák dnes. Miesto OK-0814 má OM-0814.
Záver
Prvý let po rokoch previedol zalietavací pilot Tadeáš Wala, veľmi známy športový pilot, ktorý toto oprávnenie získal ako konštruktér známej WK-2. Zálet bol urobený v úplnej tichosti v strede týždňa na jeseň 1992. Pilot bol spokojný (veď my sme ani nič nového nevymysleli, vetroň mal predsa už svoje odlietané), a Slavo si sadol hned na druhý let. Oficiálne ho imatrikovala Štátna letecká inšpekcia o niekoĺko týždňov a pridelila mu pôvodnú imatrikulačku OK-0814 (tú ako som už spomenul časom zase zmenili OK na OM, a ešte neskôr na OM-0907). Týmto sa vlastne končí aj rekonštrukčný príbeh Lf.107 Luňak OK-0814 v.č.23
