Napsal I.kolo – „Prehliadka obsahu krabičiek“
Na stole som mal položené dve krabice úplne rovnakých rozmerov. Obe firmy si držia svoj design a farby, čo je iba pozitívne. Tak isto oba modely majú výlisky zalisované v sáčku. Do tejto doby sa držia obaja súperi na jednej úrovni. Teraz vašak otváram oba sáčky, a tu už vidieť rozdiel. Roden je pekný, ale nesmiete ho položit k Eduardovým výliskom. Čo sa mi však páči na Rodene sú, ako vždy, zbrane a motor. V tomto Eduarda stále poráža. Motor je veľmi pekný a láka postaviť ho v otvorenom stave. To som si aj mohol dovoliť, keďže som išiel stavať oba modely naraz a siluetu „zachránil“ Eduard. Samozrejme aj s Rodenovým modelom ide urobiť kompletnú siluetu, to znamená, že má samozrejme motorový kryt. Ten je len z dvoch častí a lícuje pekne, nie ako na ich Fokkerovi 7. Povrch krídiel je ďaleko krajší na Eduardovi a aj naznačenie pláteného poťahu stojí ďaleko pred Rodenovou zvláštnou štruktúrou. Aj čo sa týka začisťovania, je na tom lepšie opäť Eduard, dokonca sa ani forma nepresadila, čo ma na niektorých ich predchádzajúcich modeloch hnevalo. Plast má Roden mäkší, a preto treba byť opatrný pri práci s ním. Mne osobne to vyhovuje, nič nemám proti nemu, tak isto ale ani proti Eduardovmu plastiku, ktorý je tvrdší, ale zaroveň aj krehký. Čo je ale pri Eduardovi veľmi potešiteľné, je krásne prevedenie závesov a aj samostatné ovládacie plochy – kridelká, výškovka a smerovka. Návod dodávaný s českou stavebnicou je neporovnateľne kvalitnejší ako ukrajinský. Farebné bokorysy sú na samostatnom kriedovom papieri a samozrejme farebné. Nielen dizajnovo je pred Rodenom, ale aj obsahovo. Roden nám napriklad nepovie ako urobiť výplet. Druhá vec je, že fotografie skutočných strojov ukazujú niekoľko variantov výpletov, takže ani tá schéma u Eduarda nie je dostatočne presná. Celkovo úvodne kolo patrí s miernym náskokom firme Eduard.
II.kolo – „Interiér“
Tu musim povedať, že Eduard sa dostal výrazne do vedenia. Pripomínam, že porovnávam len plastikové prevedenie, aj keď som mal profipack verziu. Jednoducho ani Eduardova profi verzia nemá v interiéri jediný plech. Hops … pardón, rukoväte na guľometových zásobníkoch sú plechové pásiky. Roden je veru dosť skúpy na detailnosť a spracovanie. Dokonca mi nedalo, a použil som sedačky z Eduardovho setu prvovojnových sedačiek. Avšak zostaviteľnosť je u oboch rovnaká, nenarazíte na žiadnu záľudnosť. Len s tým Rodenom sa treba viacej vyhrať a venovať mu viac pozornosti. Interierové kolo patrí opäť firme Eduard, a to s badateľnejším rozdielom.
Teraz idem posúdiť ako sa modely skladajú. Všetko sedí ako má, a na oboch som použil trochu tmelu na spodnej a vrchnej časti trupu. U Eduarda to bolo len tak symbolicky, Roden tam potreboval naniesť viacej tmelu. Keďže sú to ale plochy v jednej rovine úplne rovné, brúsilo sa to ľahko a rýchlo. Eduard má elegantne riešené chvostové plochy, na rozdiel od Rodena, ktoré sa usádzajú skoro natupo. Hlavne pri výškovke je to nepríjemné, dá sa to však zvládnuť. Len sa treba viacej sústrediť hlavne na udržanie geometrie. Veľmi som bol zvedavý na spôsob, ako obe firmy zvládli komplikované uchytenie spodného Fighterového krídla. To je totiž upevnené na malých vzperách asi 20-30 cm pod trupom. Toto je jedno z hlavných úskalí tohoto modelu. To som si však myslel len pokiaľ som sa do toho nepustil. Ani pri jednom kite nenastal žiaden problém. Krídlo a aj geometriu sa mi podarilo usadiť a udržať bez problémov. Aj usadenie vrchného krídla išlo ako po masle. V tomto ošemetnom bode stavby dvojplošníkov, špeciálne Bristol Fightera, to výrobcovia ustáli bez strát. Kolo by som uzavrel asi remízou. Subjektívne sa však prikláňam asi k Eduardovi. Je to asi tými chvostovými plochami, proste je to premyslené riešenie.
Eduard nám ponúka 4 a Roden 7 dekalových verzií. Vojnový Bristol Fighter je dosť náročný na výber niečoho zaujimavého, preto Eduard odskočil do povojnového holandského letectva, čo je síce celkom zaujimavé sfarbenie, ale mňa ako „prvoválečníka“ ničím nezaujal. Na Rodena som si našiel zaujimavú fotografiu Nemcami ukoristeného kusa, ale nepodarilo sa mi, ani po konzultaciách s kolegami, určit presný odtieň svetlej farby. Keďže som nechcel riskovať vybral som si nočného fightera s kohútom, ktorého ponúka priamo Roden. Zelená zvrchu a plátno zospodu, taká je farebná podoba oboch mojich Fighterov, akurát ten Rodenov nemá biele medzikružie na kokardách. Od Eduarda som nepoužil žiadnu ponúkanú markingovu podobu, kedže som chcel McKeeverov kanadský stroj. Toho ponúka Roden, tak som si „požičal“ dekaly označenia. Kokardy sú originál od Eduarda. Kvalita dekalov je na počudovanie dobrá aj u Rodena, podľa ukrajinského zvyku som čakal veľke problémy. Nekonali sa, a ich dekaly sadli dobre. Nie však vynikajuco ako tie od Eduarda. Pri dekaloch od Eduarda som použil Mr.Softer, a na Rodena iba Future, pod aj na dekal. V toto kole je to plus na strane Rodena, čo sa týka počtu markingov, ale Eduard ho predčí zase kvalitou. Tu treba dodať, že Eduard vydal, či vydá špeciálne dekalové verzie. To asi pokryje dostatočne možnosti, čo ponúka služba Fightera. Možno sa dočkám aj môjho zaujímavého “ Nemca“.
Posledné kolo by malo prezdradiť víťaza. Poviem to rýchlo a jasne: EDUARD. Čo však hneď musím dodať je to, že nebyť Eduardovho modelu, a bol by len Roden, tak je je väčšina modelárov spokojná s kvalitou. Eduard proste vo všetkych bodoch predčí Rodena, ale nie nejak závratne s tým, že by sa ukrajinský model musel striktne odmietnuť. Cenový rozdiel je asi sto českych korún v prospech Rodena, keď beriem cenu neprofiverzie Eduarda. Úprimne vám ale poviem, zoberte si radšej Eduarda. Tých 100 korún stoji za to, hlavne vám česky model zaručí pohodovú stavbu. Pre budúcnosť dúfam, že sa zase títo výrobcovia nestretnú na nejakom type, ako to bolo na Fighterovi a Fokkerovi sedem. Obaja výrobcovia nám však ponúkli pekné repliky Bristol Fightera a obe sa v mojej vitrínke vynímajú veľmi pekne vedľa seba.
Informacie o stavbe nesúvisiace so súbojom
Teraz napíšem niekoľko postrehov zo stavby, ktoré nesúvisia so samotnou dvojrecenziou. Ide hlavne o nejaké postupy, ktoré som použil prvýkrát pri stavbe týchto dvoch modelov.
1. Očká na výplet
Pri dokončovani prvého modelu som zistil, že už nemám v zásobe žiadne leptanénapináky, ani Eduard ani Part. Takže prišlo k slovu vytočenie očiek z tenkého drôtu. Postup bol jednoduchý: Zobral som si najtenší vrtáčik čo mám a drôtik s priemerom ??? a okolo toho vrtáčika som ho asi 10x omotal. Toto som opakoval na každých asi 4-5 cm drôtu. Toto motanie som vykonával počas hokejového zápasu, čo mi pomohlo ako tak sa aj ukľudniť. Potom som v dielni takéto očká odrezal skalpelom, ďalej bola s nimi práca rovnaká ako pri leptaných očkách. Akurát sa mi zdá priemer očiek trochu väčší, musim si zohnat tenšie „kopyto“.
2. Preshading
Konečne sa mi podaril uspokojivý preshading. Vlastne preshading sa mi podaril už aj predtým na iných modeloch, ale tiež sa mi „podarilo“ ho uspešne prestriekať hornou farbou. Dokonca aj bielou pri Fokkerovi sedem. Tentoraz mi však kolega – šéfredaktor poradil, aby som farbu zmiešal s lakom. Keďže používam Gunze H, tak som logicky volil matný Gunze H lak. Pomer bol dost vysoký 1:1 plus samozrejme riedidlo. Išlo to krásne ako po masle, klasicky som nanášal farbu do jednoliateho povrchu s tým, že mi preshading akurátne presvital.
3. Filter
Zobral som odvahu aj na tento postup. Nepoužil som nič prevratné, iba špinavý methyl. Niektoré miesta okolo kabíny som prešiel viac krát. Myslím, že sa mi podarilo Eduardovho Fightera pekne „zostarnúť“.
Na fotografiach je Eduard vľavo a Roden v pravo.
Nedá mi nenapísať ešte malý dodatok: Keď mi prišiel model od Eduarda nadšene som sa pustil do tohoto súboja a stavby išli od ruky. Ale moje prvé predsavzatie pracovať na oboch modeloch súbežne za chviľu ochladlo. Totiž ľahkosť stavby Eduarda ma hnala dopredu, takže mi zostal nezavretý trup Rodena na rohu stola a čakal pokiaľ dokončím Eduarda. Viete si predstaviť ako som sa musel „nútiť “ k Rodenu. Kedže som však recenziu sľúbil urobiť, nedalo sa už ustúpiť.
Na záver patrí poďakovanie poľskému Santa Clausovi z WWI diskusie za Rodenovu stavebnicu, a hlavne HOBBYSHOP.CZ za profiverziu z Eduarda.
PS.
Recenzia vznikala viac ako rok. Tu sú všetky fotografie z článku vo vyššom rozlíšení. Modelu od Rodena ešte chýba výplet, ale to mu chýba už viac ako pol roka. No hneď ako ho dopletiem tak updatujem fotografie v tejto recenzii.
PSS.
Úplne na záver musím poďakovať mojej mame na Slovensku za jazykovú a gramatickú úpravu.
