Napsal Španielske republikánske letectvo v prvej polovici roku 1937 bolo cez deň schopné zasadiť povstaleckým bombardérom nalietavajúcim na Madrid citeľné údery, ale v noci, ak nerátam slabé protilietadlové delostrelectvo, bolo španielske hlavné mesto bezbranné.
Colonel Vincente Rojo po porade Generálneho štábu vydal na začiatku júla 1937 povolenie, aby v rámci 1ª Escuadrilla de Chatos Gruppo 26 (1) na letisku Campo del Soto, bola sformovaná Patrulla independiente de Caza Nocturna (2), ktorá by bránila nočným náletom Ju-52 Legie Condor na Madrid. Veliteľom sa stal Viktor V. Kuznecov a ďalšími príslušníkmi boli letci Michail N. Jakušin alias „Carlos Castrejón“, Anatolij K. Serov alias „Rodrigo Mateo“, Leonid G. Rybkin alias „Blanco“ a Vladimir Sorokin. Jednotka lietala na dvojplošníkoch Polikarpov I-15. Pričom Jakušin a Serov mali skúsenosti s nočnými letmi už z predchádzajúceho pôsobenia vo VVS. Práve títo dvaja piloti mali overiť možnosť nočného stíhania povstaleckých bombardérov.
Letisko Campo del Soto, domovská základňa 1ª Escuadrilla de Chatos, nebolo vhodné pre nočné operácie, preto sa patrulla presunula na základňu v Alcalá de Henares. Letisko v Alcalá nemalo síce žiadne vybavenie pre nočné vzlety a pristátia, ale táto predvojnová letecká základňa poskytovala lepšie podmienky. Ako osvetlenie pristávacej dráhy slúžili automobilové reflektory a ohne zapálené pozdĺž pristávacej dráhy. Pozemný personál, aby neprezradil v tme vlastné letisko, mal rozkaz pri najmenšom náznaku nepriateľskej činnosti ohne zakryť, čo ale stíhačovi vo vzduchu znežňovalo nočné pristátie.
Taktika nočného boja použitá ruskými pilotmi by sa dala popísať (nemeckou terminológiou z II.SV) ako „hellnachtjagt“, čo volne preložené znamená, stíhanie za jasnej noci. V zásade to znamenalo hliadkovanie v priestore a vo výškovej hladine predpokladaného príletu bombardéra, jeho vizuálna lokalizácia a následný útok. Bez rádiového navádzania sa jednalo o činnosť založenú na náhode, alebo na šiestom zmysle a skúsenosti stíhača. Nepriateľský stroj sa dal nájsť jedine ako tmavá silueta proti jasnejšej oblohe, alebo podľa plameňov z výfukov, prípadne podľa výsledku bombardovania na zemi. Zaujímavosťou je to, že piloti slúžili nočné hotovosti popri svojich denných povinnostiach.
K prvému nočnému stretnutiu došlo v noci 18.7.1937, kedy Jakušin zachytil Ju52/3m. Došlo k boju, ale strelci nemeckého bombardéra boli tentoraz lepší a ubránili sa. Jeden z nich trafil republikánsku I-15, ale skúsený pilot doviedol ľahko poškodený stroj na letisko a úspešne pristál. Tento deň bol zároveň posledným dňom 6 mesačnej „dobrovoľnej“ služby Kuznecova a Sorokina v Španielsku. Velenie nad jednotkou prevzal Serov.
21.7.1937, to je prvý víťazný nočný boj. Bola jasná a bezmračná noc, v blízkom okolí Alcalá de Henares hliadkovali, Jakušin vo výške 3000 m a Serov o 400 m nižšie. Jakušin lokalizoval Ju52/3m letiaci na Madrid a okamžite zaútočil. Skrátil vzdialenosť na 40 m od bombardéra a začal strieľať zo všetkých zbraní a viditeľne trafil lietadlo. Nemecký strelec síce paľbu opätoval, ale pilot útok psychicky nevydržal, odhodil bomby pred Madridom a obrátil stroj na útek. Stíhač vystrieľal všetku muníciu, ale poškodený bombardér preletel líniu frontu.
1ª Escuadrilla de Chatos sa v auguste 1937 presunula do Bajaralos v priestoru Barcelony. Aj tu pokračovala séria jej nočných víťazstiev. Jevgenij N. Stepanov a Ilja A. Finn zaznamenali nočné zostrely, z toho iba jeden je známy konkrétnejšie, Savoia Marchetti SM-81 v priestore Valencie. Ďalší nočný zostrel bombardéru Ju-52 zaznamenal Nikolaj G. Sobolev, pilot 1ª Escuadrilla de Chatos niekedy začiatkom septembra 1937.
Všetky tieto nočné víťazstvá mali na strane nacionalistov silný ohlas a velenie povstaleckého letectva na dva mesiace prerušilo nočné bombardovacie akcie.
Poznámky:
1. 1. letka I-15 pluku č. 26
2. Samostatný roj nočných stíhačiek
3. podľa ruských prameňov, via Jakušinov spolubojovník E. Ptuchin, mal tento Ju-52 na trupe symbol čierneho draka
4. 2. letka I-16
5. Námorný poručík Vsevolod Marchenko bol Ukrajinec. V roku 1911 ukončil ruskú námornú vysokú školu a po začiatku prvej svetovej vojny vstúpil do letectva. Počas občianskej vojny slúžil v bielej armáde admirála Kolčaka a získal kríž sv. Juraja. Po porážke bielogvardejcov opustil Rusko a cez Juhosláviu sa dostal do Španielska, kde vstúpil do cudzineckej légie. Slúžil v Los Alcazares. Patril k priekopníkom lietania v noci. Pripojil sa k povstalcom. Lietal ako pilot Ju-52 nočnej bombardovacej jednotky 2G22 a bol jedným z najlepších nočných pilotov.
Pramene:
– Jorge Fernandez-Coppel Larrinaga, El halcón nocturno, Aeroplano No 7, 1989
– José Luis de Mesa Gutiérrez, Voluntarios extranjeros en la Aviación Nacional, Aeroplano No 16, 1998
– Mikhail Zirokhov – Mikhail Yakushin – Soviet Volunteer in the Spanish Civil War
– Salas Larrazabal, , LA GUERRA DE ESPANA DESDE EL AIRE, Ariel, Barcelona 1972
– Karl Ries, Hans Ring. LEGION CONDOR 1936-1939: Eine Illustrierte Dokumentation, Verlag Dieter Hoffmann, Mainz 1980.
Autor: Miloš Kmeť