Napsal Profipackový model francúzkej stíhačky od Eduarda za 6 dní
Prvé lietadlo s americkým výsostným označením v mojej zbierke. A nie len v modeloch prvej vojny, ale vôbec. Nejako mi tá biela hviezda v modrom terči neprirástla k srdcu. Našťastie na Hanriota ani táto biela hviezdička ešte nepatrí. Znak je trikolóra, ktorá asi z oka vypadla ruskému cárskemu letectvu.
Model
Model Hanriota HD.2 je v profipackovom prevedení, ale plechov veľa nemá. Výlisky sú vo vynikajúcej kvalite, a len pre kvalitu týchto dekálov sa profipack oplatí. Dekálových verzii ponúka stavebnica dostatočne, jednu francúzku a tri americké. Moje rozhodnutie padlo na americkeho pilota – George Clark Moseley. Osobný marking obsahuje srdce na trupe, moje ženy (manželka a dve dcéry) sa tomuto rozhodnutiu potešili.
Plastikové diely sú vo vynikajúcej kvalite, známe z novej série modelov firmy Eduard. Jediná zásadná vada bola na Vickers guľometoch, forma bola tak presadená, že zbrane sú nepoužiteľné. Aj plech na čelo guľometov je iný, ako napríklad v Triplanovy tam je realistickejší.
Plastikových dielov nie je veľa, ale dopĺňajú ich spomínané plechy a tiež aj dva odlievané diely z resínu. Je to generátor a krásne jemná Venturiho trubica.
Stavba
Hneď v prvom kroku musím upozorniť, že nie je vlastne čo písať. Stavba prebieha sama od seba. Nevyskytol sa tu žiadny závažný problém. No vlastne jeden áno, a to sú práve už spomínané gulomety.
Postup stavby, bol doslova krok za krokom podľa návodu. Interier a motor, zloženie trupu a prilepenie spodného krídla …atď. Mierne tmelenie, ktoré predsa len asi neobíde ani ten najlepší model. Tak isto zlepenie a príprava plavákov nerobí žiadne ťažkosti.
Po jemnom prebrúsení povrchu navŕtavam mierne dierky, kde po nastriekaní farby pojdu nalepiť napináky od Partu. Prvý raz ich lepím vcelku a nie len samotné očko. Po navŕtaní dierok môže isť nástrek, ten je prevedený syntetickou Agamou, odtieň RLM76. Niekto môže namietať, že to nie je tá správna farba, ale pri prvej vojne to ťažko jednoznačne určiť. Tým, že celé lietadlo je v jednej farbe, nástrek prebieha rýchlo a bez problémov. Motorový kryt a časť trupu za ním je v hliníkovej farbe, takže malé maskovanie je predsa len potrebné. Farba je hliníková na disky kolies zo spreju.
Po zaschnutí príde k slovu moje obľúbené Future a po ňom dekály. Tie sú vynikajúcej kvality a krásne obopnú povrch. V ďalšom kroku nasledujú spomínané napináky. Niekoľko krát spomenuté plechy od Partu sú skoro už v tomto štádiu stavby pre mňa nenahraditeľné. Akurát sa v našich končinách horšie zháňajú.
Záverečný lak som použil zase v spreji, rychlo schne, ale strašne smrdí. Po jeho vytvrdnutí môže isť horné kridlo na svoje miesto. Ani táto operácia nie je náročná, vzpery majú správnu dĺžku.
Hanriot HD.2 je dvojplošník a ten logicky potrebuje aj výplet. Nite sú vytiahnuté z čiernej zimnej dámskej pančuchy. Pri predchádzajúcich stavbách sa mi zdali príliš tenké, preto som ich tentoraz splietol z dvoch vlákien. A je to tak lepšie, príprava lanka je náročnejšia, zato je výsledok realistický a práca s nimi aj jednoduchá.
Čerešnička na koniec. Vrtuľa na Hanriota je najkrajší kúsok, ktorý doteraz vyšiel z mojej vrtulárskej dielne. A aj najrýchlejšie zrodený, rovné dva dni! Prišiel som už na rôzne fígle o ktorých výjde dodatok k článku o výrobe drevených vrtúľ.
Záver
Ako som už spomenul vyššie, je Hanriot HD.2 dobre staviteľný model. Mne jeho stavba zabrala šesť dní. Z toho tri celé a zvyšok po večeroch. Čo je treba ale isto spomenuť je to, že som mal svoje dcéry a manželku pri mori…