Napsal Československemu vetroňu z päťdesiatich rokov niet čo vytknúť a rozhodne nie jeho krásu. Lf.107 Luňák je naozaj jeden z najkrajších lietajúcich aparátov. Našťastie sa ich dosť zachovalo do dnešných čias, napriek tomu že počet vyrobených kusov neprekročil stovku.
Tu je jeho niekoľko farebných prevedení…
Originálne sfarbenie Luňáka Mira Slovaka lietajúceho v U.S.A., a teraz sa nachádza v leteckom múzeu v Seattle. Na ráme kabíny ma nápis „DRIVER MIRA SLOVAKA“ a pod veterným štítkom „The Poor Refugee“.
Menší detail ukazuje podobu československeho leva na smerovke Lf.107.
Zrekonštruovaný Luňák lietajúci v aeroklube Prievidza, teraz však lieta s imatrikulačkou OM-0907 a slovenskou zástavou na kýlovke. V tejto podobe vykonal svoje prvé lety po rekonštrukcii.
Ďaľšia skupina nadšencov, ktorá sa podujala na rekonštrukciu krásneho oldtimera, je z Nemecka. Tento Luňák mal pôvodne imatrikulačku OK-0833 a je to výrobné číslo 49, teraz lieta bez nej a s trochu odlišným odtieňom žltej.
Aeroklub Kladno mal svojho Luňáka aj v svojich farbách, tj. bielo-modré pásy na smerovke a modré koncové oblúky krídiel a výškovky.
Československá armáda používala Luňaky na kondičné lietanie svojich pilotov. W-16 miesto civilnej imatrikulačky a hlavne klasické výsostné znaky čs. letectva, boli znaky ktoré bezpečne rozlíšili tieto „zelené“ Lf.107-ky od mierových Luňákov.