Napsal Dlho som odolával iným firmám vyrábajúcim štvrťky prvovojnových lietadiel ako Eduard. Ale raz to muselo prísť a neľutujem.
Zámerne vynechám históriu tohto lietadla, ktoré sa krásou zaraďuje na pomyselný stupeň víťazov. Určite sa k nej časom vrátime samostatným článkom. Snáď len poviem, že môj Nieuport predstavuje stroj američana Eddie Rickenbackera.
Na internete je dostatok recenzií na tento model, ale pokúsim sa to zhrnúť. Po prvé (a to je pre mňa, a myslím, že pre väčšinu modelárov, najdôležitejšie), je to ľahko a pekne postaviteľný kit. Jeho postavenie mi trvalo presne týždeň intenzívnejšieho pobytu v dieľni. Ako som naznačil, to je jeho prvý veľký klad. Ďalej pokračujem v chválení detailov. Či je to interiér, motor alebo zbrane, všetko je krásne a detailne spracované. Pripájam fotografiu pre porovnanie s tým, čo dáva do svojich stavebníc Eduard. Asi netreba nič dodať, hádam len to, že verím Eduardovi v tom, že sa určite posnaží o vylepšenie.
Negatívum sa mi na prvý dotyk zdala béžova hmota, z ktorej je 28-ka odstreknutá. Pripadala mi taká divná, mäkká, ale počas stavby som názor zmenil. Pracovalo sa s ňou výborne a dokonca som si nepotrebné rámiky odložil na iné využitie. Už som z malého kúska vyrezal rybu na Ritter von Schleichovho Rolanda C.II.
Stavba prebiehala notoricky známym postupom. Interiér a zloženie trupu, spodné krídla. Trošku tmelu, ale ozaj len trošičku. Oddelenie krídelok a spätné prilepenie. Výškovku som ani neoddeľoval, lebo je taká tenká, že stačilo raz prehĺbiť medzeru a dala sa ľahko ohnúť do polohy. Trošku horšie sa oddeľovala smerovka od kýlovky, ale zásadný problém to nebol.
Ani som sa nenazdal a mohlo prísť na radu striekanie. Čakala ma francúzska 5 tónová kamufláž, plus farba na spodných plochách. Bol to fajný rébus vybrať tie správne farby. Podotýkam, podklady, výrobcov návod, nejaké bokorysy rôznych autorov…všetko bolo trošku iné. No a to nespomínam už postavené modely na Internete…..bolo z čoho vyberať. Tak som si vybral z toho čo mám doma. Používam už len akrylové farby a zatiaľ som skončil pri Tamiyach a Gunze H. Hopsa! Skoro som zabudol, že som prvý raz siahol aj manželke na……..figurkové farby Andrea.
Tu sa mi stala drobná chyba, pri tom počte farieb. Pekne som si ich uložil na poličku nad pracovným stolom, podrobne som popísal rozmiestnenie farebnych plôch….a……jednu farbu som aj tak zamenil za inú…..:-) Išlo o tmavozelenú na hornom krídle, a ja som tam plesol hnedú. A všimol som si to na druhý deň, keď som sa chcel pochváliť kamarátovi po internete a umiestňoval som fotky rozpracovaného stroja na Net. Nuž čo dodať, tri krát meraj a raz striekaj. Alebo radšej päť krát. Nebol však žiadny problém to prestreknúť.
Neodškriepiteľná výhoda tohoto typu farieb je ich rýchlosť schnutia, spomínaná päťfarebná kamufláž bola hotová za deň. Plus ešte motorový kryt a podvozok bielou, a to boli práve farby Andrea. Prvý krát som ich vyskúšal striekať, to je priam k neuvereniu ako dobre kryjú. Dokonca aj biela!
Po nástreku išlo na celý model Future, tiež som ho prvý raz striekal. Dokonca som ho ani neriedil, ako mi bolo odporučené.
Taraz prišli na radu dekály, a tým pádom aj prvé problémy. Každý ma varoval na záludnosť dekálov od Rodena. Dal som si poradiť a vyskúšal som účinnosť vodičiek na vzorkách. Prvé bolo Future a druhá Agama. Na Mr.Softera som jednoducho zabudol, no aj tak je to jedno, lebo nakoniec bolo použité Future. Škoda, lebo do druhého dňa sa vzorka robená Agamou, krásne a čisto vypla. No nič, som aspoň múdrejší.
Ale dekály. Vedel som, že klobúk v ringu nemá správnu veľkosť, ale keď som to porovnával s fotkami, nezdalo sa mi to také tragické, tak som to tak nechal. Horšie bolo, že dekály sú farebne poposúvané, sútlač je niekde úplne inde… Čo sa dalo, som opravil, ale dobre si prezrite pred kúpou ako sú na tom Vaše dekály.
Umiestenenie dekálov, prvý matný nástrek a tienovenie olejovkami. Po nich ďalšia vrstva laku a lepenie napínakov od Eduarda. Napínaky sú oveľa kvalitnejšie, ako tie od Partu, ktoré som používal doteraz. Asi už pri nich zostanem.
Po poslednom nalakovaní, som sa dal na napínanie laniek „Cooperovou“ metódou, testovanie pádom z okna pri foteni som si dovolil odpustiť…:-)
Na zaver veľmi rád skonštatujem, že sa mi prvý model od Rodenu veľmi páčil. Myslím, že je pre nás, modelárov so zameraním na Veľkú vojnu, iba dobre , že Eduard má dôstojnú konkurenciu na Ukrajine. Určite to bude posúvať kvalitu oboch iba dopredu. Koniec koncov vidieť to na najnovších Eduardových modeloch Camel a Morane Saulnier N. Pohľad na pripravované modely oboch výrobcov ma hreje pri srdci.