Napsal Zaujímavý a pekný Sopwith Triplane od Eduarda v mierke 1:48 v podobe menej známej Čiernej Mary kanaďana Ray Collishawa.
Veľmi známy trojplošník z ktorého vychádzal aj Fokker Dr.I, nebol síce početný, zato však obľubený medzi pilotmi. Jeden z top pilotov celej Velkej vojny, bol aj Ray Collishaw z Kanady. Asi práve tento pilot aj Triplana najviac preslávil. Je síce známejšia jeho Black Maria novšej verzie Sopwitha Triplana, no práve preto ma zaujala ta staršia s pupovskou výškovkou a jedným guľometom. Jej bokorys bol v HPM v článku pojednávajúcom o kanadskej Čiernej letke.
Stavba
Model patrí k tým z nových foriem, tj. minimum naliatkov a začisťovania. Interier už nie je plechový aj keď malá planžeta plechov tam je. Presne tie diely čo sa potrebujú a neplechové by boli menej realistické. Za jeden večer s pomocou akrylových farieb je interier hotový.
Následujú rutinné kroky: zložiť trup, pridať spodné krídlo a tmeliť. To bolo potrebné hlavne dole za motorom pred centroplánom. Medzi tým sa može skompletizovať guľomet, motor, nafarbiť pieskovou farbou vzpery a vrtuľu, lebo tieto časti je nutné zdreveniť.
Ako som sa pri predchádzajúcich mojich modeloch už zmienil, oddeľujem smerovku, výškovku a krídielka. Hlavne tie krídielka je celkom fuška…..je ich šesť. Dosť to prezrádza o mršnosti skutočného Triplana.
Pristupuje sa k farbeniu. Britské stroje majú svoje slávne PC10 a PC12, kto robí prvú vojnu vie čo to znamená. Proste namiešajte aku chcete zelenú, zeleno hnedú, khaki či čokoládovo-hnedú a trafili ste. Našťastie plátno na spodku je ako tak trafiteľné. Podarilo sa mi zohnať konečne kompresor, tak Triplan je už striekaný klasickými farbami, nie sprejom.
Pri tomto lietadle som si zase raz poriadne uvedomil, že robím prvú vojnu. Všetko sa strieka ešte rozobraté. Dekály sa musia nanášať vlastne tiež na rozmontovaný model.
Pri lepení dekalov som použil už len Future, miesto všeliajakych vodičiek. Pred lakovaním,lakujem stále ešte sprejom, som radšej naniesol na úplne celý model Future, ako separátor prípadnej reakcie Revell farieb a akryloveho laku.
Dekály pasovali zo stavebnice, iba vo výrobnom čísle sa prerábala 8 na 9, čo sa dalo bez problémov. Vlastne som musel ešte vyrobiť v Coreli nápis Black Marie pod kabínu, APC decals mi to vytlačila a poslala.
Nasleduje skladanie a problém držať geometriu. Ustál som to. Potom ďalšie detaily vrtuľa palivového čerpadla, podvozok, motor chvostová plochy. Vrtuľa bola maľovaná, respektíve premenená na drevo, naraz s ostuhou a krídelnými vzperami. Postup je už na týchto stánkach uvedený.
Následuje výplet pomocou očiek od Partu a dámskych pančúch. Zabralo to cez tri hodiny, čo bola ozaj zaslúžená práca, hlavne v 33 stupňových horúčavach.
Na záver sa chcem priznať k zanedbanie ostruhovej pasáže. Eduard si to uľahčil a ja tiež. Pripomínam to iba tým, kto to zanedbať nechcú, aby na to pamätali. Ešte upozorňujem, že Eduard vydal tri verzie Triplane, rozdiel je v dekáloch a hlavne v plechoch, každá verzia má iné plechy. Tá moja nemala plechové kovania vzpier a dosť to chýba. Keď ich možno raz zoženiem, tak sa tam dajú dodatočne nalepiť. Všimnite si akú verziu plechov máte Vy, dúfajte, že s kovaním.
